Wobdźělene skupiny

Reja, hudźba a žiwa mnohotnosć – na mjezynarodnym folklornym festiwalu ŁUŽICA – ŁUŽYCA – LAUSITZ 2025 zetkaja so ansamble z Łužicy a cyłeho swěta a prezentuja mnohotnosće swojeje kultury.

Mjezynarodny folklorny festiwal ŁUŽICA – ŁUŽYCA – LAUSITZ 2025 zwjedźe rejwarki, hudźbnikow a wuměłcow z Łužicy a ze wšeho swěta hromadźe. Wot tradicionalnych ludowych spěwow hač k modernym interpretacijam, wot temperamentnych rejow hač k něžnym melodijam – festiwal pokazuje cyłu šěrokosć kulturnych formow zwuraznjenja.

Zastupjene su ansamble z Europy, Afriki, Azije a Łaćonskeje Ameriki – mjez nimi skupiny z Kolumbiskeje, Portugalskeje, Słowakskeje, Čěskeje, Pólskeje, Rumunskeje, Chorwatskeje, Vietnama, Ukrainy, Senegala a wězo z Łužycy | Łužicy sameje. Woni přinjesu swoje rěče, reje, hudźbne tradicije a narodne drasty sobu, wot južnoameriskeje žiwjenskeje radosće přez zapadoafriske bubonowe wuměłstwo hač k drobnje wothłosowanym wokalnym ansamblam a barbnym jewišćowym wobrazam.

Kóždy nakład zjednoća ansamble z mnohich krajow, mjeńšin a regionow, kotrež ze swojimi jónkrótnymi tradicijemi a stilemi skutkowny wobraz swětoweje folklory rysuja. Při tym trjechja serbske skupiny na mjezynarodne partnerske ansamble, dorostowe talenty na mytowane formacije, wjesne rejwanske skupiny na urbane folklorne iniciatiwy.

Wuslědk je pisana zhromadnosć hudźby, pohiba a zetkawanja – swjedźeń, kotryž pokazuje, kak mnohostronska, žiwa a zwjazowaca móže kultura być.


Předstajenje skupinow 2025

W slědowacym předstajimy Wam skupiny, wuměłče, wuměłcy a ansamble festiwala 2025. Na kóncu tuteje strony namakaće nimo toho přehlad wobdźělenych skupinow z prjedawšich festiwalow.

Folklorní soubor Písečan* (CZ)

Ansambl Písečan pěstuje južnočěsku ludowu kulturu z rejemi, spěwami a narodnej drastu regiona Prácheňsko. Wón organizuje mjezynarodny folklorny festiwal w Píseku a w rejach generacije zjednoća. Lětsa swjeći ansambl swoje 30-lětne wobstaće.

na webstronu

Folklorní soubor Šafrán* (CZ)

1995 załožene folklorne towarstwo Šafrán reje, spěwy a nałožki sewjerneje Čěskeje zachowa. Z live-hudźbu, historiskimi narodnymi drastami a z dorostowym ansamblom Šafránek wustupuje skupina hač do 30 króć lětnje – tež mjezynarodnje – a pěstuje žiwu ludowu kulturu.

na webstronu

KUD Hrvatskih željeznica Varaždin (HR)

KUD Hrvatskih željeznica Varaždin je folklorny ansambl z Chorwatskeje. Wot 1931 pěstuje z rejemi, hudźbu a naročnymi drastami kulturne herbstwo. Wosebitosć wustupow su zahorjace rytmy a pohiby kaž tež awtentiske zhromadne skutkowanja reje a hudźby.

na webstronu

Grupo de Música y Danzas Carmen López de la Universidad del Valle (COL)

Folklorna skupina Carmen López uniwersity del Valle reprezentuje bohatu kulturu Kolumbiskeje a žiwjensku radosć, zhromadnosć a identitu symbolizuje. Wona pokazuje z originalnymi drastami, live-hudźbu a wurazliwej reju kulturnu kaž tež pisanu mnohotnosć Kolumbiskeje. Čiłosć skupiny, jich žiwjenska radosć a energija su natykliwe.

na webstronu

Zespół Regionalny Mystkowianie (PL)

Pólska folklorna skupina Mystkowianie haji kulturu Lachy Sądeckie, markantneje ludoweje skupiny Beskidow. Repertoire wopřijima reje a spěwy ze Sądecczyzna kaž tež dalšich skupin. Wosebje znate su dynamiske předstajenja, kaž reja z hamorom „kowol“. Drasty njewotbłyšćuja jenož region, ale tež rozdźěle mjez starobnymi skupinami abo swójbnym stawom.

na webstronu

Grupo de Danças de Cantares de Perre (PT)

Grupo de Danças e Cantares de Perre załoži so 1985 a wobchowa rejwanske a hudźbne tradicije sewjerneje Portugalskeje, wosebje regiona Minho. Z naročnymi drastami, wotměnjawym repertoirom a wjace hač 1000 wustupami je wona kulturna pósłanča Portugalskeje.

na webstronu

Pipacsok Néptáncegyüttes (RO)

1987 załoženy ansambl Pipacsok („makowe kwětki“) reprezentuje madźarsku mjeńšinowu kulturu Széklera w Sedmihródskej. Z wjace hač 700 wustupami po cyłym swěće pokazuje awtentiske reje a drasty a je kulturny mostotwarc w Europje a zwonka njeje.

na webstronu

Ballet Saly Velingara (SN)

Saly Velingara balet ze Senegala pěstuje a wuwiwa tradicionalne zapadoafriske reje a hudźbu. Skupina zahorja z live-perkusiju, improwizowanymi showami, rejemi a barbojtymi, symboliskimi kostimami. Improwizacija je centralny element wustupow tuteje skupiny – tuž je kóždy koncert jónkrótne dožiwjenje.

na webstronu

Folklórny súbor HONT (SK)

Słowakska folklorna skupina HONT pěstuje kulturne herbstwo regiona ze žiwymi rejemi, hudźbu a tradicionalnymi drastami. Wosebje charakteristiske su reje Čardáš a pisana drasta. Awtentiske wustupy wotbłyšćuja atmosferu wjesnych swjedźenjow.

na webstronu

Kreativ-Verein ORNAMENT* (UA)

Rejwanska skupina kreatiwneho towarstwa Ornament z wulkim zapalom ukrainske reje a kulturu prezentuje. Z pisanymi drastami a wurazom předstaja rejwarki a rejwarjo mnohotnosć ukrainskich tradicijow.

na webstronu

Lotus Ensemble Berlin* (DE)

Ansambl bu 2000 w Berlinje załoženy a předstaja vietnamsku hudźbu, reje a kulturu. Skupina ma vietnamskich a němskich čłonow, wužiwa tradicionelne instrumenty a drasty a spěchuje mjezykulturelnu wuměnu.

na webstronu

Serbski folklorny ansambl Slepo | Sorbisches Folkloreensemble Schleife*

Ansambl zachowa regionalnu hudźbnu kulturu w Slepjanskich drastach. Z dudami a serbskimi huslemi pěstuje tradicionelne wašnja hraća a prezentuje starodawne melodije kaž tež pěsnje za jewišćo.

na webstronu

Serbski folklorny ansambl Wudwor | Sorbisches Folkloreensemble Höflein

Wudworski ansambl wopřija rejowansku skupinu, hercow a spěwnu skupinu Přezpólni. Wón wěnuje so serbskim, ale tež słowakskim, juhosłowjanskim abo modernym rejam. Najhusćišo wustupuje ansambl w serbskej katolskej narodnej drasće.

na webstronu

Přezpólni

Hdyž přichadźachu něhdy pacholjo z bliska a daloka do wsy, rěkachu jim přezpólni. Běchu lubje witani, wupichu tu jednu abo tamnu škleńčku, ale zaspěwachu tež wjesoły spěw. Přezpólni wěnuja so wožiwjenju starych, nimale pozabytych ludowych spěwow.

na webstronu

Serbska rejowanska skupina Smjerdźaca | Sorbische Volkstanzgruppe Schmerlitz

Lubosć k ludowym rejam a spěwam, wosebje pak k serbskemu narodej je credo Smjerdźečanow. Hižo wot załoženja wustupuja woni we wšelakich serbskich narodnych drastach a staraja so wo zdźerženje serbskeho kulturneho namrěwstwa.

na webstronu

Serbska folklorna skupina Sprjewjan | Sorbische Folkloregruppe Sprjewjan

Skupina Sprjewjan pěstuje awtentisku serbsku ludowu hudźbu, kiž je z načasnej hudźbu zwjazana. Ze swojimi spěwami powědaja najwšelakoriše stawiznički ze žiwjenja. Při tym zahraja na dudach a serbskich husličkach, na akordeonje, kontrabasu, gitarje a bijadle.

na webstronu

Serbski ludowy ansambl | Sorbisches National-Ensemble*

W třoch profesionelnych spartach – balet, chór a orchester – wěnuje so ansambl zdźerženju a wuwiwanju serbskeje folklory a wuměłskeje hudźby. Swoje programy předstaja w tu- a wukraju, při čimž je jim dwurěčna domizna hłowne jewišćo.

na webstronu

Ludowa rejowańska kupka Stara lubosć | Volkstanzkreis Alte Liebe*

Lubosć k rejowanju, zajim za tradicije serbskeho ludu su Staru lubosć wuwili k žiwej a mnohostronskej rejowanskej skupinje, kotraž pokazuje serbsku a braniborsku folkloru.

na webstronu

Łužičanska rapsodija*

Jako młodźinska rejwanska skupina Serbskeho ludoweho ansambla je Łužičanska rapsodija dźěl dorostoweho studija. Wona wěnuje so tradicionalnym serbskim rejam kaž tež choreografijam ze słowjanskich susodnych krajow.

na webstronu

"Hochoza-special" 27.6.2025

Lutzketaler Musikanten

Dujerska skupina z Łužicy wustupuje wot 2002 pod hesłom „Dujerska hudźba z wotmachom“. Z dźewjeć čłonami hraja na swjedźenjach, přećahach a koncertach w tradicionelnych drastach.

na webstronu

Fünf an der Feier

Wustupy hudźbnikow, kotřiž lubuja bliskosć k publikumej, su zahorjace a žortne. Woni předstajeja pisanu měšeńcu serbskeje folklory, swětoweje hudźby a šansona.

na webstronu

"Chrósćicy-special" 28.6.2025

Bubliczki (PL)

Sydomčłonska band hraje hudźbu z Balkana, Turkowskeje a arabskeho swěta. Je to měšeńca balkanskeho brassa, klezmera, etnofolka a orientaliskich zwukow.

na webstronu

Cimbálová muzika Dušana Kotlára (CZ)

W lěće 1981 załoži Dušan Kotlár swoju cymbalowu skupinu. W běhu lět je sej tuta wobšěrny repertoire nadźěłała, mj. dr. z čěskimi, morawskimi a słowakskimi ludowymi pěsnjemi. Skupina hraje pak tež country, jazz a popularne melodije klasiskeje hudźby.

na webstronu

RADA Synergica

Ze žortom a wjeselom prezentuje Lipšćanska žónska trójka RADA synergica swětowu a tradicionalnu hudźbu w swojowólnych aranžementach. Koncerty su mosty mjez kulturami a nabožinami.

na webstronu

Jankahanka

Serbska rockowa a popowa skupina zwjazuje serbsku ludowu hudźbu z modernymi zynkami. Samozrozumliwje spěwaja serbsce. Zachowaja a spěchuja tak serbsku kulturu. Lětsa su swój druhi album "Wokomiki" wudali.

na instagram

Popsorben

Hudźbnicy z Drježdźan a Łužicy zahorjeja z jónkrótnymi polka-interpretacijemi wot popa, hiphopa hač k techno. Wot 2017 staraja so woni na swjedźenjach a festiwalach wo dobru naladu.

na webstronu

Kula Bula

„Serbske Rolling Stones“ z Delnjeje a Hornjeje Łužicy zahorjeja swój publikum. Jich repertoire wopřija swing, evergreeny a mjezynarodnu folkloru kaž tež serbske šlagry 50tych a 60tych lět – za kóždeho je něšto pódla!

na webstronu

Šwintuchi

Z tójšto wotmachom zahudźi serbska brassband Šwintuchi a spožča starodawnym serbskim ludowym melodijam nowe wobličo. Druhdy zwaža so młodźi pacholjo při tym tež na krótki wulět do popoweje hudźby.

Weiterlesen

* Někotre skupiny njewustupja na wšěch festiwalnych dnjach.


Přehlad wobdźělenych skupin a ansamblow 1995 – 2025

Wobdźělene skupiny a ansamble 1995-2025

Wobdźělene skupiny a ansamble 1995-2025

Wobdźělnicy 1995-2025 .pdf (8,49 MB)