Wobźělone kupki

Reja, muzika a žywa wjelerakosć – na Mjazynarodnem folklornem festiwalu ŁUŽICA – ŁUŽYCA – LAUSITZ 2025 zmakaju se ansamble z Łužyce a cełego swěta, aby wjelerakosć kultury swěśili.

Mjazynarodny folklorny festiwal ŁUŽICA – ŁUŽYCA – LAUSITZ zjadnośijo talentěrowane rejowańske a muzikowe kupki z Łužyce a cełego swěta. Wót regionalnych dorostowych talentow až k mytowanym ansamblam – festiwal stoj za kulturelnu wuměnu, gnujuce pśedstajenja a jadnoraznu mjazsobnosć narodow.


Pśedstajenje kupkow 2025

W slědujucem pśedstajamy Wam kupki, wuměłce a ansamble festiwala 2025. Na kóńcu toś togo boka namakajośo teke pśeglěd wobźělonych kupkow zajźonych festiwalowych lět za woglědanje a download.

Folklorní soubor Písečan* (CZ)

Ansambel Písečan woplěwa pódpołdnjojsku ludowu kulturu z rejemi, spiwami a narodneju drastwu regiona Prácheňsko. Wón organizěrujo mjazynarodny folklorny festiwal w Písku a zjadnośuju generacije w rejach. Lětosa swěśi ansambel swójo 30-lětne wobstaśe.

na webstronu

Folklorní soubor Šafrán* (CZ)

1995 załožone folklorne towaristwo Šafrán wobchowajo reje, spiwy a nałogi pódpołnocneje Českeje. Z live-muziku, historiskimi narodnymi drastwami a z dorostowym ansamblom Šafránek pokazujo kupka až do 30 wustupow lětnje – teke mjazynarodnje – a woplěwa žywu ludowu kulturu.

na webstronu

KUD Hrvatskih željeznica Varaždin (HR)

KUD Hrvatskih zeleznica Varaždin jo folklorny ansambel z Chorwatskeje. Wót 1931 woplěwa z rejemi, muziku a wupominajucymi drastwami kulturne derbstwo. Wósebnosć wustupow su zagórjece rytmy a pógibowanja ako teke awtentiske zgromadne statkowanja reje a muziki.

na webstronu

Grupo de Música y Danzas Carmen López de la Universidad del Valle (COL)

Folklorna kupka Carmen López uniwersity de Valle reprezentěrujo bogatu kulturu Kolumbiskeje a žywjeńsku radosć, zgromadnosć a identitu symbolizěrujo. Wóna pokazujo z originalnymi drastwami, žywu muziku a wurazneju reju kulturnu ako teke pisanu wjelerakosć Kolumbiskeje.

na webstronu

Zespół Regionalny Mystkowianie (PL)

Pólska folklorna kupka Mystkowianie woplěwa kulturu Lachy Sądeckie, markantneje ludoweje kupki Beskidow. Repertoire wopśimjejo reje a spiwy ze zemjanskich knigłow ako teke dalšnych kupkow. Wósebnje znate su dynamiske pśedstajenja, ako reja z klapacom „dowol“.

na webstronu

Grupo de Danças de Cantares de Perre (PT)

Grupo de Danças e Cantares de Perre jo se załožył 1985 a zdźaržał rejowaŕske a muzikowe tradicije pódpołnocneje Portugalskeje, wósebnje regiona Minho. Z wupominajucymi drastwami, wótměnjatym repertoirom a wěcej ako 1000 wustupami jo wóna kulturna pósłańcowka Portugalskeje.

na webstronu

Pipacsok Néptáncegyüttes (RO)

1987 załožony ansambel Pipacsok („makowe kwětki“) reprezentěrujo hungorsku mjeńšynowu kulturu Széklera w Sedymbrodskej. Z wěcej ako 700 wustupami pó cełem swěśe pokazujo awtentiske reje a drastwy a jo twaŕc móstow w Europje a zwenka njeje.

na webstronu

Ballet Saly Velingara (SN)

Saly Velingara balet ze Senegala woplěwa a wuwija tradicionelne pódwjacornoafriske reje a muziku. Kupka zagórjujo z live-perkusiju, improwizěrowanymi showami, rejemi a barwojtymi, symboliskimi kostimami.

na webstronu

Folklórny súbor HONT (SK)

Słowakska folklorna kupka HONT woplěwa kulturne derbstwo regiona ze žywymi rejemi, muziku a tradicionelnymi drastwami. Wósebnje charakteristiske su reje Čardáš a pisana drastwa. Awtentiske wustupy wótbłyšćuju atmosferu wejsnych swěźenjow.

na webstronu

Kreativ-Verein ORNAMENT* (UA)

Rejowaŕska kupka kreatiwnego towaristwa Ornament pósćiwa se z wjelikeju rozpalonosću prezentaciji ukrainskich rejow a kultury. Z pisanymi kostimami a wurazliwymi pógibowanjami pśedstajaju rejowaŕki a rejowarje wjelerakosć ukrainskeje tradicije.

na webstronu

Lotus Ensemble Berlin* (DE)

Ansambel jo se 2000 w Barlinju załožył a pśedstaja vietnamsku muziku, reje a kulturu. Kupka ma vietnamske a nimske cłonki, wužywa tradicionelne instrumenty a drastwy a spěchujo mjazykulturelnu wuměnu.

na webstronu

Serbski folklorny ansambl Slepo | Sorbisches Folkloreensemble Schleife*

Ansambel zachowajo regionalnu muzikowu kulturu w Slěpjańskich drastwach. Z dudami a tśitrunatymi guslami woplěwa tradicionelne wašnje graśa a prezentěrujo dalej dane melodije ako teke wuměłske jawišćowe wersije.

na webstronu

Serbski folklorny ansambl Wudwor | Sorbisches Folkloreensemble Höflein

Wudworski ansambel wopśimjejo rejowańsku kupku, gercow a spiwnu kupku Přezpólni. Wón pósćiwa se serbskim, ale teke słowakskim, jugosłowjańskim abo modernym rejam. Nejcesćej wustupujo ansambel w serbskej katolskej narodnej drastwje.

na webstronu

Přezpólni

Gaž su něga pachołki zbliska a zdaloka do jsy pśijěli, su jim gronili pśezpólne. Su byli wutšobnje witane, su wupili how jaden abo tamny głažk, ale su spiwali teke wjasoły spiw. Pśezpólne se pśiwobrośuju wóžywjenju starych, pśisamem pózabytych ludowych spiwow.

na webstronu

Serbska rejowanska skupina Smjerdźaca | Sorbische Volkstanzgruppe Schmerlitz

Lubosć k ludowym rejam a spiwam, wósebnje pak k serbskemu ludoju jo credo Smjerdźańcow. Južo wót załoženja wustupuju wóni we wšakich serbskich narodnych drastwach a staraju se wó wuchowanje serbskego kulturnego derbstwa.

na webstronu

Serbska folklorna skupina Sprjewjan | Sorbische Folkloregruppe Sprjewjan

Kupka Sprjewjan woplěwa awtentisku serbsku ludowu muziku, kenž jo z moderneju muziku zwězana. Ze swójimi spiwami wulicuju wšakorake tšojeńka ze žywjenja. Pśi tom graju na dudach a serbskich guslickach, na akordeonje, kontrabasu, gitarje a bijadle.

na webstronu

Serbski ludowy ansambl | Sorbisches National-Ensemble*

W tśich profesionelnych spartach balet, chor a orchester pósćiwa se zdźaržanju a wuwijanju serbskeje folklory a wuměłskeje muziki. Swóje programy pśedstaja ansambl w tu- a wukraju, pśi comž wóstanjo dwójorěcna domownja głowne městno statkowanja.

na webstronu

Ludowa rejowańska kupka Stara lubosć | Volkstanzkreis Alte Liebe*

Lubosć k rejowanjeju, zajm za tradicije serbskego luda su Staru lubosć natwarili ako žywu a wjelebocnu rejowańsku kupku, kótaraž pokazujo serbsku a bramborsku folkloru.

na webstronu

Łužičanska rapsodija*

Ako młoźinska rejowaŕska kupka Serbskego ludowego ansambla jo Łužyska rapsodija źěl dorostowego studija. Wona pósćiwa se tradicionalnym rejam ako teke choreografijam ze słowjańskich susednych krajow.

na webstronu

"Hochoza-special" 27.6.2025

Lutzketaler Musikanten

Dujaŕska kupka z Dolneje Łužyce wustupujo wót 2002 pód gronidłom „Dujaŕska muzika z wětřikom“. Ze źewjeś cłonkami graju na swěźenjach, pśeśěgach a koncertach w tradicionelnych narodnych drastwach.

na webstronu

Fünf an der Feier

Wustupy muzikarjow, kótarež lubuju bliskosć k publikumoju, su zagórjece a luštne. Wóni pśedstajaju pisanu měšańcu serbskeje folklory, swětoweje muziki a šansony.

a webstronu

"Chrósćicy-special" 28.6.2025

Bubliczki (PL)

Kapała Sydomčłonska grajo muziku z Balkana, Turkojskeje a arabskego swěta. Jadna se wó měšańcu z balkańskich dujarjow, klezmerowych, etniskich a orientaliskich zukow.

na webstronu

Cimbálová muzika Dušana Kotlára (CZ)

1981 jo załožył Dušan Kotlár swóju cymbalowu kupku, kótaraž jo se w běgu casa wobšyrny repertoire wuźěłała, pśedewšym ludowe spiwy z Českeje, Morawy a Słowakskeje, ale teke country, jazz kaž teke znate melodije klasiki.

na webstronu

RADA Synergica

Lipšćanski žeńskecy trjo RADA synergica prezentěrujo ze žortom a drobnym zacuśim swětowu muziku a tradicijami w mócnych aranžementach. Jich harmoniski wěcejgłosny zuk a instrumentalna wjelerakosć twórje mósćiki mjazy kulturami a nabóžninami.

na webstronu

Jankahanka

Serbska rockowa a popowa band zwězujo tradicionelnu muziku z moderneju rocku a spiwa konsekwentnje w serbšćinje, aby kulturu zachowali. Jeje drugi album „Wokognuśa“ jo wujšeł w aprylu 2025.

na instagram

Popsorben

Muzikarje z Drježdźan a Łužyce zagórjuju z jadnoraznymi polkami interpretacijemi Pop, hiphop a Techno. Wót 2017 staraju se wóni na měsćańskich swěźenjach, festiwalach a swěźenjach wó dobru mysl.

na webstronu

Kula Bula

„Serbski roling Stones“ ze serbskimi kórjenjami zagórjuju ze swójeju měšańcu ze serbskeje muziki, swinga, jazza, folklory, pólěpšone z rockowymi a telefonowymi elementami. Wirtuozne instrumenty a serbski spiw formuju swój rozbuźecy stil.

na webstronu

Šwintuchi

Z pórědnje blachom w brěmjeńku dajo serbska bantaŕnja Šwintuchi stare ludowe melodije Serbow wótnowotki – fryšnje, njeplecnje a rozrywajucy. Pśi tom se młode muzikarje teke rady zwažyju do swěta popoweje muziki.

Weiterlesen

* Někotare kupki njewustupiju na wšyknych festiwalnych dnjach.


Pśeglěd wobźělujucych kupkow a ansamblow 1995 – 2025

Wobźělone kupki a ansamble 1995-2025

Wobźělone kupki a ansamble 1995-2025

Wobźělniki 1995-2025 .pdf (8,49 MB)